História obce JANOVÍK

 

Janovík leží v severnej časti Košickej kotliny,v doline Torysy ,v nadmorskej výške okolo 230m. Na prelome 13.a 14. storočia patrila táto dedina Budunovi z ďurkovskej vetvy Abovcov.Jeho synov postihla v roku 1315 konfiškácia majetkov,ktoré kráľ Karol Róbert dal Imrichovi,synovi Pavla z inej vetvy Abovcov.Imrich však v roku 1330 vyplatil Budunovu dcéru z dedičnej časti v Janovíku.Pri tej príležitosti vznikla o ňom prvá správa. Z nej vyplýva, že jestvoval dlhšie pred uvedeným rokom.

 

V písomnostiach 14-16. storočia vyskytuje sa pravidelne pod názvon Jan, ktorý nepochybne vznikol prevzatím slovenského osobného mena.Medzi Abovcami maďarského pôvodu sa také meno nevyskytlo na ich majetkoch napokon v 13.storočí ani nevznikli zemianske dediny s názvami odvodenými od osobných mien Abovcov.Z toho vyplýva že dedina jestvovala pred tým,ako sa Abovci stali ich vlastníkmi,teda pred 13. Storočím.Jej názov odvodený od slovenského osobného mena kresťanského pôvodu zachoval skutočnosť,že vznikla v slovenskom prostredí v 13. storočí ako dedina neznámeho zemana Jána.Janovík zostal vo vlastníctve dedičov Imricha do konca 14. storočia. V 15. storočí patril šľachticom z Ruskova,Rozhanoviec a v druhej polovici 16.storočia Pacotovcom.V roku 1427 janovícke sedliacke domácnosti okrem richtárovej zdanili do 16 port,takže Janovík bol stredne veľkou dedinou.Neskôr väčšina sedliakov časť alebo všetky pozemky stratila,iní sa odsťahovali a zmenšil sa aj počet domov.

 

V rokoch 1567 a 1588 boli sedliaci zdanení do 3 a pol resp. 3 port pričom v roku 1567 3 domácnosti hospodárili na celých a 3 na polovičných usadlostiach.V týchto rokoch tu boli 4 resp. 5 želiarskych domácností. V roku 1600 malo sídlisko obývaných len 5 poddaných domov.Janovík bol malou dedinou a mal len poddanské obyvateľstvo.